Základné pojmy
Niektoré základné pojmy
Správa katastra (kataster) – Okresný úrad, odbor katastrálny poskytuje údaje a informácie z katastrálnych území, výpisy a kópie zo súboru popisných (list vlastníctva) a geodetických (mapa) informácií, pozemkovej knihy, identifikácie parciel. Čiže súčasťou katastra sú údaje o právach k nehnuteľnostiam (vlastnícke právo, záložné právo, vecné bremeno, právo zodpovedajúce vecnému bremenu, predkupné právo, správa majetku štátu, obce a vyššieho územného celku, nájomné právo). Je jediným úradom, ktorý eviduje vlastníctvo (písomná časť) a pozemky (mapy). Kataster slúži aj ako informačný systém, najmä na ochranu práv k nehnuteľnostiam, na daňové účely a poplatkové účely, na oceňovanie nehnuteľností a na budovanie ďalších informačných systémov o nehnuteľnostiach. Základom katastra je katastrálny operát, ktorý je usporiadaný a dokumentovaný podľa katastrálnych území.
Pozemková kniha - je verejná kniha, v ktorej sa evidovali nehnuteľnosti, vlastnícke a iné vecné práva k týmto nehnuteľnostiam. Pozemková kniha bola aj inštitúciou, v ktorej vecné práva k nehnuteľnostiam vznikali, menili sa a zanikali (konštitutívny princíp – platil do 1. 1. 1951). Prostredníctvom pozemkovej knihy štát plnil funkciu ochrany práv k nehnuteľnostiam a umožňoval s nehnuteľnosťou nakladať (nadobúdať, scudzovať, dediť, využívať ako predmet hypotéky ...), čím bola jedným z pilierov trhovej spoločnosti. V súčasnosti je pozemková kniha archívnym dokumentom a zároveň súčasťou operátu katastra nehnuteľností a slúži na preukázanie práv k nehuteľnostiam, ktoré ešte nie sú evidované na listoch vlastníctva súboru popisných informácií katastra. Pozemkovoknižná vložka (PK vložka) bola obdobou terajšieho listu vlastníctva s rovnakým členením na časť „A“, „B“ a „C“. Na evidenciu nehnuteľností bola používaná do mája roku 1964.
Parcela – je pozemok zobrazený na mape, alebo v geometrickom pláne, pričom jeho zobrazeniu predchádza geometrické a polohové určenie. Je označené číslom. Parcelu je potrebné chápať ako „prostriedok, ktorý umožňuje evidovanie pozemku ako veci a predmetu práva“.
Parcela registra C KN - je parcela, ktorá sa nachádza v katastrálnej mape. Jej hranice sú viditeľné v teréne (domy, ploty, cesty). Má pridelené parcelné číslo a druh pozemku. Parcely registra C KN tvoria katastrálne územie.
Parcela registra E KN – je to pôvodná parcela (z pozemkovej knihy), ktorá sa nachádza na pôvodných mapách. Jej hranice nie sú v teréne viditeľné. Je možné ju geometrickým plánom obnoviť do registra C KN. E KN parcely sa zväčša nachádzajú v extraviláne obce (ale nie je to pravidlo), E KN parcely, na rozdiel od C KN parciel, nepokrývajú celé katastrálne územie. ROEP vyhotovuje sútlač máp stavu C (čierna farba) a E (zelená farba). V nich vidno, že veľké bloky, plochy, lány polí v mapách C KN sú vyplnené pôvodnými parcelami s číslami bez označenia druhu pozemku.
Identifikácia – sa rozumie porovnanie zápisu a zobrazenia (totožnosti) tej istej nehnuteľnosti podľa súboru popisných a geodetických informácií katastrálneho operátu so zápisom a zákresom vo verejných alebo iných listinách, alebo v iných operátoch. Identifikáciu parciel pre právne účely vyhotovuje správa katastra. Spätnú identifikáciu parciel (spätné vyhľadanie pôvodnej parcely cez parcelu registra C KN) vyhotovuje na základe požiadavky klienta geodet. Poskytujem k spätnej identifikácii aj grafickú identifikáciu parciel.
List vlastníctva – je doklad obsahujúci všetky verejné informácie o parcelách (vlastníci, rozmery, účel využívania). Zároveň obsahuje informácie o obmedzení v nakladaní s nehnuteľnosťou (hypotéka, povinnosť strpieť napr. obecný vodovod na pozemku … ). Je vhodné, preštudovať ho pred kúpou nehnuteľnosti. Na jednom liste vlastníctva môže byť zapísané viaceré nehnuteľnosti tých istých vlastníkov. List vlastníctva obsahuje číslo listu vlastníctva, názov okresu, názov obce, názov katastrálneho územia a skladá sa z troch častí. Časť "A - majetková podstata" obsahuje všetky nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom práv k nehnuteľnostiam, ich výmery, druhy pozemkov, príslušnosť k zastavanému územiu obce, číslo zmeny a ďalšie údaje. Časť "B - vlastníci" obsahuje mená (názvy) vlastníkov, rodné čísla (IČO), spoluvlastnícke podiely, titul nadobudnutia (podľa listiny), miesto trvalého pobytu (sídlo) a iné údaje. Časť "C - ťarchy" obsahuje vecné bremená, záložné práva, predkupné práva a pod.
Vlastník - fyzická alebo právnická osoba, ktorá vlastní nehnuteľnosť. Je identifikovaná menom, názvom, adresou, RČ, IČO, príp. dátumom narodenia.
Neznámy vlastník – meno a dátum narodenia sú známe, ale miesto trvalého pobytu alebo sídlo nie je známe. Tieto pozemku spravuje a zastupuje štát, prostredníctvom Slovenského pozemkového fondu, skratka SPF. Sú to pozemky, ktoré neboli prededené. Riešime ich dodatočným prejednaním dedičstva, resp. notárskou zápisnicou o dedičstve.
Druh pozemku – rozlíšenie účelu využívania pozemku stanovené predpismi. Na účely evidovania v katastri nehnuteľností rozlišujeme tieto druhy pozemkov: ornú pôdu, chmeľnice, vinice, záhrady, ovocné sady, trvalé trávne porasty, lesné pozemky, vodné plochy, zastavané plochy a nádvoria, ostatné plochy.
Intravilán – Intravilán je súhrnné označenie pre zastavané plochy obcí, poprípade pre zastavané plochy a plochy určené na zástavbu. Intravilánom sa niekedy rozumie časť územia obce, ktorá je z väčšej časti zastavaná. Zahŕňa samotné zastavané plochy a k nim priliehajúce plochy – záhrady, komunikácie, súkromnú a verejnú zeleň, toky a vodné plochy. V takomto prípade je hranica medzi intravilánom a extravilánom obvykle vedená po spoločnom vonkajšom obvode zastavaných a priliehajúcich plôch. Do intravilánu obvykle nie sú zahrnuté osamelé budovy, menšie osady, osamotené priemyselné a poľnohospodárske budovy či areály.
Extravilán - Extravilán je súhrnné označenie pre nezastavanú časť obce, resp. nezastavanú časť jej katastrálneho územia. Do extravilánu sa väčšinou počítajú aj osamelé budovy mimo intravilán. Extravilán zvyčajne vytvára súvislý pás okolo intravilánu a býva tiež plošne väčší. Vonkajšou hranicou extravilánu býva katastrálna hranica danej obce. Do extravilánu spravidla patria lesy, polia, lúky, pasienky atď.
Geometrický plán – je technický podklad právnych úkonov a iných listín; vyhotovuje sa vždy na základe výsledkov geodetických prác a obsahuje najmä grafické znázornenie nehnuteľnosti pred zmenou a po zmene s uvedením doterajších a nových parcelných čísiel, druhov pozemkov a ich výmer, ako aj údaje o právnych vzťahoch. GP sa prikladá k zmluvám a listinám, ktoré sú predložené správe katastra na zápis práva k nehnuteľnosti. Môže ísť napríklad o kúpnu zmluvu, na základe ktorej dochádza k predaji časti pozemku. GP môže byť do katastra zapísaný aj bez písomného právneho úkonu (resp. zmluvy), napríklad ak sa majiteľ pozemku rozhodne svoj pozemok rozdeliť na dva nové pozemky (§ 67 ods. 1 katastrálneho zákona).
Vytyčovací plán – Vytýčenie hranice pozemku je geodetický úkon, ktorým sa v teréne zistí a vyznačí poloha lomových bodov hraníc pozemku a v príslušnom tvare sa označí meračskými znakmi. Vytyčovať možno aj iné hranice, ktoré nie sú hranicami pozemku (napr. hranicu priebehu vecného bremena). Vytýčením hraníc pozemku nevznikajú, nemenia sa ani nezanikajú právne vzťahy k nehnuteľnostiam.
Vklad do katastra – ide o úkon správy katastra, do katastra sa zapisujú práva k nehnuteľnostiam (vlastnícke právo, záložné právo,...) zo zmlúv, napr.: kúpna zmluva, darovacia zmluva, zmluva o zriadení vecného bremena, zmluva o prevode vlastníctva bytu. Vkladom vzniká, mení sa alebo zaniká právo k nehnuteľnostiam. Konanie o povolení vkladu sa začína na návrh účastníka konania.
Záznamová listina – je úkon správy katastra. Plní evidenčné funkcie, ktoré nemajú vplyv na vznik, zmenu ani na zánik práv k nehnuteľnostiam. Na rozdiel od vkladu, záznam nemá právotvorné účinky. Vykonaním záznamu teda nevzniká žiadne právo, iba sa toto právo zapisuje do katastra nehnuteľností. Moment vzniku práva k nehnuteľnosti nie je viazaný na zápis, ale na inú právnu skutočnosť (napr. na rozhodnutie súdu, uplynutie vydržacej doby, vznik stavby a pod.).
Plomba – Plomba na liste vlastníctva nás informuje o prebiehajúcom konaní na príslušnej nehnuteľnosti. Katastrálny odbor okresného úradu vyznačí plombu o zmene práva k nehnuteľnosti alebo o začatí konania o oprave chyby, v takom poradí, ako boli doručené návrhy na zápis do katastra.
ROEP – Register obnovenej evidencie pozemkov - je to verejná listina, na základe ktorej dôjde k zápisom vlastníckych práv k pozemkom do katastra nehnuteľností. Predmetom konania sú pozemky vymedzené plošne vlastníckymi vzťahmi alebo držbou, ktoré nie sú evidované alebo sú evidované neúplne podľa osobitných predpisov v súbore geodetických informácií a v súbore popisných informácií (ďalej len "pozemok"), ak v zákone č. 180/1995 Z. z. nie je ustanovené inak. Podklady pre zostavenie registra sú pozemnoknižné vložky, neprečíslované listy vlastníctva a neúplné listy vlastníctva, došlé listiny (dedičské rozhodnutia, notárske zápisnice, registrované kúpnopredajné a darovacie zmluvy) na Správe katastra zaznamenané vo výkaze zmien a zázname zmien, prídelové listiny, konečné prídelové plány. Projekt ROEP vlastne obsahuje prepísanú pozemkovú knihu v predpísanom tvare. Mapa je zobrazením pôvodných parciel, pred socializáciou pozemkov.
Pozemkové úpravy – komasácia - cieľom pozemkových úprav je znížiť výraznú rozdrobenosť pozemkov na Slovensku. To znamená, že vlastník súčasného, veľkého množstva parciel sa stane vlastníkom pozemkov sústredených v jednej lokalite so snahou priblížiť sa k tomu ideálnemu podielu, čo je vlastne jedna jednina. Obsahom pozemkových úprav je racionálne priestorové usporiadanie pozemkového vlastníctva v určitom území a ostatného nehnuteľného poľnohospodárskeho a lesného majetku s ním spojeného vykonávané vo verejnom záujme v súlade s požiadavkami a podmienkami ochrany životného prostredia a tvorby územného systému ekologickej stability, funkciami poľnohospodárskej krajiny a prevádzkovo-ekonomickými hľadiskami moderného poľnohospodárstva a lesného hospodárstva a podpory rozvoja vidieka.